Chcela som začať nejako nezvyčajne, ale asi to teraz nepôjde J. Už sa stáva tradíciou, že sa skupina mladých z bratislavského UPeCe vydáva na návštevu k rumunským Slovákom. Ani toto leto nebolo výnimkou. Trocha nezvyčajný bol tentokrát termín našich misií, pre ktorý sme sa rozhodli kvôli Svetovým dňom mládeže v Madride.

Všetko sa to teda začalo už na začiatku júla (teda..prípravy bežali už celý letný semester, ale mám na mysli samotné misie J). Ja som šla do Rumunska už po štvrtýkrát, ale opäť to bolo iné. Tentokrát som išla ako vedúca celého tímu, a teda tie pocity boli opäť o niečom inom, veď si viete predstaviť. Pôvodne sme mali odchod naplánovaný na štvrtok-7.7.2011, ale potom sa vyskytli menšie komplikácie a jedno auto muselo odísť už v utorok-5.7.2011. Týmto autom som šla ja, pán šofér a ďalších 7 spolumisionárov J. Išli sme kvôli tomu, že sme tento rok vybavili misie do novej dediny – Varzaľ a potrebovali sme tam zariadiť nejaké veci. Naša misia sa teda začala o dva dni skôr.

V štáte Rumunsko sa nachádza konkrétne miesto v konkrétnom časopriestore s názvom Gemelčička. Dedinka, ktorá menila naše životy v priebehu 14 dní. Po príchode do Rumunska sme sa najprv všetci stretli v Bodonoši, a potom ako poslední mohykáni sme sa vydali do našej dediny. Bolo už po zotmení, čo pre šťastlivcoch sediacich v zadnej časti auta znamenalo vnímanie cesty obmedzené len na sluch a ešte na náš rovnovážny orgán, ktorý signalizoval nerovný povrch a absenciu ciest. Vtedy som si vravela, že je to  cesta ku koncu sveta. Dorazili sme tam hodinu pred polnocou, zoznámili sme sa s miestnym pánom farárom, ktorý nás ubytoval v starej škole. Škola bola útulná a v dvoch izbách sa nachádzalo množstvo postelí, ktoré nám len pripomenuli únavu z cesty. Dohodli sme si nevyhnutné organizačné pokyny, urobili našu prvú spoločnú fotku a odišli do ríše snov. Keď som v tú noc zaspávala bezsenným spánkom, vedela som, že som sa určite zmýlila, toto nie je koniec sveta, to je jeho začiatok.

Aj toto leto sme sa už po desiatykrát vydali medzi rumunských Slovákov. Náš odchod bol tentokrát na „viac etáp“, ale môžem povedať, že naša misia sa začala 29.7.2010. Ako vždy, zhromaždili sme sa všetci v Bodonoši. Trocha sme sa aklimatizovali, doladili posledné organizačné veci a v sobotu – 31.7.2010 – sme sa vydali do svojich dedín. Tento rok sa naše misijné pôsobenie rozšírilo. Navštívili sme 5 dedín – Bodonoš, Bajaš, Derna, Čerpotok a Gemelčička. Každá dedina je niečím špecifická, v každej zažili ľudia niečo iné. A čo konkrétne? Nechám to na každú dedinu osobitne, tak si prečítajte :).