V štáte Rumunsko sa nachádza konkrétne miesto v konkrétnom časopriestore s názvom Gemelčička. Dedinka, ktorá menila naše životy v priebehu 14 dní. Po príchode do Rumunska sme sa najprv všetci stretli v Bodonoši, a potom ako poslední mohykáni sme sa vydali do našej dediny. Bolo už po zotmení, čo pre šťastlivcoch sediacich v zadnej časti auta znamenalo vnímanie cesty obmedzené len na sluch a ešte na náš rovnovážny orgán, ktorý signalizoval nerovný povrch a absenciu ciest. Vtedy som si vravela, že je to cesta ku koncu sveta. Dorazili sme tam hodinu pred polnocou, zoznámili sme sa s miestnym pánom farárom, ktorý nás ubytoval v starej škole. Škola bola útulná a v dvoch izbách sa nachádzalo množstvo postelí, ktoré nám len pripomenuli únavu z cesty. Dohodli sme si nevyhnutné organizačné pokyny, urobili našu prvú spoločnú fotku a odišli do ríše snov. Keď som v tú noc zaspávala bezsenným spánkom, vedela som, že som sa určite zmýlila, toto nie je koniec sveta, to je jeho začiatok.
Túto skutočnosť len potvrdzovali nasledujúce dni. Náš nový deň sa začal svätou omšou, pri ktorej sme precvičili vytvorenie náznaku mexickej vlny (keďže na rumunských svätých omšiach sa sedí viac ako sme zvyknutí). Stravovali sme sa na fare. Sestričky Svätého kríža nám výborne varili celý náš pobyt. Zväčša pri raňajkách sme s pánom farárom skoordinovali harmonogram dňa. Prvé dni nám však počasie neprialo. Avšak boj dažďa verzus slnka, bol nerozhodný a boli dni, kedy slnko bol silnejší súper, vtedy sme úspešne plnili akcie seno, akcie drevo, akcie jablká a fazuľka a iné. Po práci nás duševne obohatili deti a mládež, ktoré sa zúčastňovali na stretkách. Malých detičiek bolo spočiatku hŕstka, ale posledné dni sa rozrastali počty. Starších k nám nalákal futbal (ako sme neskôr zistili najobľúbenejší šport v dedine). Prefíkane sme však stretká obohatili aj o iné hry a aktivity. Návštevnosť nám neklesla a prvenstvo futbalového ošiaľu prevzala hra ZOO.
Osobite chcem spomenúť dvoch mladých ľudí Marku a Jarka, ktorí bývali na fare a sprevádzali nás celým pobytom s následkom celkového prirastenia k srdcu. Nejdem však písať o ich neľahkom osude, pretože ak prídete do Gemelčičky a navštívite pána farára, on vám povie všetko potrebné. Jeho krásny dar reči spojený s láskavým srdcom je neopakovateľným zážitkom.
Na záver vás chcem varovať, ak váš cieľ misie v Rumunsku je niečo dať zo seba, niečím obohatiť rumunské duše, na konci zistite, že to Rumunsko práve vám niečo dalo, a zato Pánu Bohu vďaka.
Lucka